Pred začiatkom invázie Ruska na Ukrajinu sa v hospodárstve EÚ očakával dlhotrvajúci a silný rast, avšak vojna a jej negatívne dopady viedli Európsku komisiu k revízii výhľadu rastu EÚ smerom nadol a prognózy inflácie smerom nahor. Podľa prognózy sa rast reálneho HDP v EÚ a v eurozóne očakáva na úrovni 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023, čo je pokles zo 4,0 % v roku 2022, ktoré sa predpokladali v zimnej priebežnej prognóze 2022. Vyhliadky pre slovenskú ekonomiku sú zahmlené vplyvom ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, ktorá predstavuje závažný nepriaznivý šok pre dodávateľský reťazec. Očakáva sa, žeprudký nárast cien energií a komodít zvýši výrobné náklady a zníži kúpnu silu domácností, čo obmedzí hospodársky rast v horizonte prognózy, na úroveň 2,3 % v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023. V dôsledku rastúcich nákladov sa predpokladá, že inflácia v roku 2022 prudko vzrastie na 9,8 % a v roku 2023 zostane na úrovni 6,8 %. Vzhľadom na vysoký rast nominálneho HDP a postupné ukončovanie opatrení súvisiacich s pandémiou sa predpokladá, že rozpočtový deficit klesne na 3,6 % HDP v roku 2022, a 2,6 % v roku 2023, čo pomôže udržať pomer verejného dlhu k HDP. V rokoch 2022 aj 2023 sa očakáva nárast verejných investícií spôsobený zvýšeným čerpaním fondov EÚ v dôsledku predpokladaného dočerpania zostávajúcich prostriedkov z predchádzajúceho programového obdobia, začiatkom nového programového obdobia, ako aj dodatočnou podporou z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF).
Vojna prehlbuje pretrvávajúce nepriaznivé vplyvy a spomaľuje rast v celej EÚ. Napriek tomu sa predpokladá, že HDP EÚ zostane počas prognózovaného obdobia v kladných číslach vďaka kombinovanému účinku opätovného otvorenia po lockdowne a masívnym politickým opatreniam prijatým na podporu rastu počas pandémie. Investície by malo podporiť plné využívanie RRF a vykonávanie sprievodného programu reforiem. V rámci svetového hospodárstva aj hospodárstva EÚ sú najviac zasiahnuté ceny energetických komodít. Neistota týkajúca sa dodávateľských reťazcov vyvíja tlak na ceny smerom nahor, pričom sa zvyšuje ich volatilita. Platí to aj pre potraviny a iné základné tovary a služby, pričom kúpna sila domácností klesá. Trh práce vstupuje do novej krízy so solídnou základňou a očakáva sa, že podmienky na trhu práce sa budú ďalej zlepšovať. Miera nezamestnanosti na konci roka 2021 klesla pod predchádzajúce rekordne nízke hodnoty a predpokladá sa, že zamestnanosť v EÚ tento rok stúpne o 1,2. Očakáva sa, že ľudia, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine do EÚ, vstúpia na trh práce len postupne, pričom hmatateľné účinky sa prejavia až od budúceho roka. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v EÚ ďalej klesne na 6,7 % v tomto roku a 6,5 % v roku 2023. Riziká spojené s prognózou hospodárskej aktivity a inflácie vo veľkej miere závisia od vývoja vojny, a najmä od jej dosahu na trhy s energiou. Vzhľadom na vysokú neistotu je východisková prognóza doplnená o analýzu modelových scenárov, ktoré simulujú vplyv vyšších cien energetických komodít, ako aj úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska.
Vojna prehlbuje pretrvávajúce nepriaznivé vplyvy a spomaľuje rast v celej EÚ. Napriek tomu sa predpokladá, že HDP EÚ zostane počas prognózovaného obdobia v kladných číslach vďaka kombinovanému účinku opätovného otvorenia po lockdowne a masívnym politickým opatreniam prijatým na podporu rastu počas pandémie. Investície by malo podporiť plné využívanie RRF a vykonávanie sprievodného programu reforiem. V rámci svetového hospodárstva aj hospodárstva EÚ sú najviac zasiahnuté ceny energetických komodít. Neistota týkajúca sa dodávateľských reťazcov vyvíja tlak na ceny smerom nahor, pričom sa zvyšuje ich volatilita. Platí to aj pre potraviny a iné základné tovary a služby, pričom kúpna sila domácností klesá. Trh práce vstupuje do novej krízy so solídnou základňou a očakáva sa, že podmienky na trhu práce sa budú ďalej zlepšovať. Miera nezamestnanosti na konci roka 2021 klesla pod predchádzajúce rekordne nízke hodnoty a predpokladá sa, že zamestnanosť v EÚ tento rok stúpne o 1,2. Očakáva sa, že ľudia, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine do EÚ, vstúpia na trh práce len postupne, pričom hmatateľné účinky sa prejavia až od budúceho roka. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v EÚ ďalej klesne na 6,7 % v tomto roku a 6,5 % v roku 2023. Riziká spojené s prognózou hospodárskej aktivity a inflácie vo veľkej miere závisia od vývoja vojny, a najmä od jej dosahu na trhy s energiou. Vzhľadom na vysokú neistotu je východisková prognóza doplnená o analýzu modelových scenárov, ktoré simulujú vplyv vyšších cien energetických komodít, ako aj úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska.
