Vzhľadom na rastúce migračné výzvy, ktoré vedú k vysokému počtu príchodov cez všetky trasy, sa Komisia rozhodla vyčleniť osobitné finančné prostriedky pre členské štáty EÚ. Táto finančná podpora je jedným z opatrení uvedených v liste predsedníčky Ursuly von der Leyenovej pred zasadnutím Európskej rady vo februári 2023 určených na podporu členských štátov pri posilňovaní ochrany hraníc, systémov prijímania a azylových systémov. Komisia v tejto súvislosti zorganizovala dve výzvy, v ktorých môžu členské štáty EÚ predložiť žiadosti o finančné prostriedky z fondov v oblasti vnútorných záležitostí. Komisia poskytne finančné prostriedky vo výške 141 miliónov eur na optické vlákna a softvér na zlepšenie výmeny a spracovania údajov medzi hraničnými stanicami a veliteľskými strediskami (Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Litva a Maďarsko), elektronické sledovacie zariadenia na hraničných staniciach (Bulharsko, Lotyšsko a Litva) a zavedenie mobilných detekčných zariadení(Bulharsko, Litva a Grécko) v rámci výzvy Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI). Ďalšie financovanie je určené pre členské štáty EÚ, ktoré potrebujú podporu (Rumunsko, Poľsko, Estónsko, Bulharsko, Španielsko a Litva). V závislosti od dostupnosti finančných prostriedkov v rámci BMVI sa Komisia bude snažiť túto podporu poskytnúť. Z výzvy vo výške 118 miliónov eur v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) sa podporia maloleté osoby bez sprievodu financovaním dodatočného personálu a odbornej prípravy opatrovníkov (Belgicko, Cyprus, Slovensko a Španielsko), ako aj starostlivosti/rodinnej starostlivosti, komunitnej starostlivosti a umožnenia poloautonómneho spôsobu fungovania dospievajúcim (Bulharsko, Cyprus, Grécko, Taliansko a Španielsko). Posilnia sa takisto prijímacie zariadenia na hraniciach, pričom sa bude financovať obnova existujúcich záchytných centier (Taliansko, Lotyšsko, Litva a Poľsko) a výstavba nových (Cyprus a Taliansko). Financovanie bude súčasťou programov členských štátov. Opatrenia sa môžu začať okamžite a budú ich vykonávať agentúry členských štátov alebo partnerské organizácie občianskej spoločnosti, ako sú mimovládne organizácie a OSN. Komisia víta dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o právnom predpise o obnove prírodyKomisia víta predbežnú dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada o právnom predpise o obnove prírody. Po prijatí a uplatňovaní v členských štátoch EÚ bude tento právny predpis kľúčovým príspevkom k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050 a k zvýšeniu pripravenosti a odolnosti Európy voči účinkom zmeny klímy. Právnym predpisom by sa mal začať proces nepretržitého a trvalého oživenia prírody na pevnine a na mori EÚ. Ako celkový cieľ, ktorý sa má dosiahnuť na úrovni EÚ, členské štáty zavedú do roku 2030 opatrenia na obnovu aspoň v 20 % pevninských oblastí EÚ a 20 % jej morí. Do roku 2050 by sa takéto opatrenia mali zaviesť pre všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu. Právny predpis pomôže EÚ a jej členským štátom splniť cieľ obnovy, ku ktorému sa zaviazali v rámci globálneho rámca pre biodiverzitu v Kchunmingu a Montreale.

s úctou
Ing. Peter Litavec, CSc. riaditeľ Europe Direct Poprad Tel.: +421 905 545 121 www.europedirectpp.eu

